@nepochop, súhlasím s tebou.
Dnes kupujeme veci, ktoré ani nepotrebujeme. Ale málokto by sa chcel vrátiť do socializmu.
Pripájam názor, ktorý som čítal pred rokmi.
Raz jeden psychológ vysvetľoval, prečo sa niektorým ľuďom spomienky na socializmus zdajú také príjemné.
Že sú to ako spomienky na detstvo vo viacpočetnej rodine (detstvo všeobecne, nie detstvo v socializme).
Mali ste kde bývať, mali ste čo jesť, mali ste si čo obliecť, mali ste nejaké tie hračky. Všetko vám zabezpečili rodičia, jedinou vašou povinnosťou bolo poslúchať ich. Bývali ste skromne, mali ste jednoduchšie jedlá, ošúchané oblečenie, jednoduché hračky, ale vaši bratia a sestry boli na tom tak isto, tak vám to veľmi nevadilo.
Že ste museli poslúchať prísnych rodičov, vám tiež nevadilo, aj bratia ich museli poslúchať. Niekde v susedstve možno žila rodina, v ktorej mali deti krásne detské izby a parádne hračky (akože Západ), ale vy ste u nich nikdy neboli, tak vám to ani nijako nechýbalo.
Potom ste zrazu dospeli, odišli ste z domu, rodičov už poslúchať nemusíte, ale bývanie a stravu si musíte zabezpečiť sami a teraz s láskou spomínate ako vám bolo v detstve dobre, vtedy stačilo len poslúchať rodičov.
Pointa vtipu je, ze sa narodil v 1980 styridsat rocnym rodicom, ktori si nabytok kupili pred 20 rokmi, pripadne dvadsat rocnym, ktori kupili, pripadne zdedili 20 rocny nabytok zo 60 tych rokov?
@nepochop: ale nieee, ludia sa mali faaakt nahovno, citili sa ponizovani, zavreti v klietke (a nie zlatej), v monotonnom vyckavani na smrt, ked vedeli, ze schopnostami to nikam nedotiahnu, iba ritolezectvom v strane, alebo cernotou.
commodore na stene? wtf?
Ale v tomto pripade bola ta jednoduchosť sposobena chudobou a nedostupnosťou
Babkina obývačka...
@nepochop, súhlasím s tebou.
Dnes kupujeme veci, ktoré ani nepotrebujeme. Ale málokto by sa chcel vrátiť do socializmu.
Pripájam názor, ktorý som čítal pred rokmi.
Raz jeden psychológ vysvetľoval, prečo sa niektorým ľuďom spomienky na socializmus zdajú také príjemné.
Že sú to ako spomienky na detstvo vo viacpočetnej rodine (detstvo všeobecne, nie detstvo v socializme).
Mali ste kde bývať, mali ste čo jesť, mali ste si čo obliecť, mali ste nejaké tie hračky. Všetko vám zabezpečili rodičia, jedinou vašou povinnosťou bolo poslúchať ich. Bývali ste skromne, mali ste jednoduchšie jedlá, ošúchané oblečenie, jednoduché hračky, ale vaši bratia a sestry boli na tom tak isto, tak vám to veľmi nevadilo.
Že ste museli poslúchať prísnych rodičov, vám tiež nevadilo, aj bratia ich museli poslúchať. Niekde v susedstve možno žila rodina, v ktorej mali deti krásne detské izby a parádne hračky (akože Západ), ale vy ste u nich nikdy neboli, tak vám to ani nijako nechýbalo.
Potom ste zrazu dospeli, odišli ste z domu, rodičov už poslúchať nemusíte, ale bývanie a stravu si musíte zabezpečiť sami a teraz s láskou spomínate ako vám bolo v detstve dobre, vtedy stačilo len poslúchať rodičov.
Krásne vystihnute
A keď nejake dieťa nepočúvalo, do rána zmizlo
Pointa vtipu je, ze sa narodil v 1980 styridsat rocnym rodicom, ktori si nabytok kupili pred 20 rokmi, pripadne dvadsat rocnym, ktori kupili, pripadne zdedili 20 rocny nabytok zo 60 tych rokov?
"vtedy stačilo len poslúchať rodičov" - Teraz si niektorí ľudia myslia, že stačí poslúchať politikov a budú sa mať zase dobre
Práveže tvoja skúsenosť to porovnanie potvrdzuje
@nepochop: ale nieee, ludia sa mali faaakt nahovno, citili sa ponizovani, zavreti v klietke (a nie zlatej), v monotonnom vyckavani na smrt, ked vedeli, ze schopnostami to nikam nedotiahnu, iba ritolezectvom v strane, alebo cernotou.
@nepochop:... a niektori si to ani neuvedomovali...